Postoj k Ficovi je u každej z týchto etablovaných strán trochu iný, ale výsledok je v podstate rovnaký. Iveta Radičová bola prevalcovaná a uvoľnila miesto Mikulášovi Dzurindovi, ktorého ambície stať sa opäť viditeľným lídrom vo vlastnej strane sa stali skutočnosťou. Jeho hra má dve línie. Prvá smerom k voličom – chce sa profilovať ako staronový líder pravice, čo ale bez Radičovej dokáže len veľmi ťažko. Druhá smerom k Ficovi – jeho nežné vyzývanie vodcu Smeru, aby prijal svoju časť zodpovednosti za hlasovanie o Eurovale a vyhlásenia v zmysle, že Smer je čitateľnejší ako SaS, nie sú ničím iným ako vytváranie si cestičky k povolebnej spolupráci, ak pravica nezíska väčšinu.
Modrý valec síce predvádza svoje špinavé hry, ale aspoň sa v ňom niečo deje, čo sa nedá povedať o Moste – HÍD. Jeho úspech stál a bude stáť na Bélovi Bugárovi a ... a to je vlastne všetko. Toľko hluchej prázdnoty, koľko ostalo po jeho ministroch, sa dá vyjadriť len veľkou okrúhlou nulou. Keby nebolo občasných sporov s OKS, nebolo by o nich počuť vôbec nič.
KDH sa už pred svojimi voličmi neunúva k pretvárke, že existuje aj iná cesta ako s Ficom a vôbec sa voči nemu nevymedzuje. Po nabratí kurzu Smer v roku 2006 sa vlastne ani nemožno čudovať. Vágne vyhlásenia, že ich cieľom je stredopravá vláda je len predvolebným zahmlievaním skutočných úmyslov.
Na európskej scéne hrajú naši „pravicoví“ politici spolu s Ficom rolu submisívnej čivavy a druhé hlasovanie o Eurovale je jasným dôkazom, ako by mohla (a ak Smer vyhrá a SNS sa nedostane do parlamentu, tak aj bude) fungovať budúca Ficopravá vláda.
Pravicoví voliči, ktorí si chcú byť istí, že strana ktorú budú voliť nepôjde po voľbách do vlády s Ficom a neponorí Slovensko do bahna eurodlhov, nemajú v tomto momente žiadnu alternatívu. Niektorí konzervatívni voliči sa už nechali počuť, že ak nebude iná možnosť, budú na protest voliť SaS. My ostatní dúfame, že začne (parafrázujúc E. R. Burroughsa) veľmi skoro veľmi fúkať veľmi silný vietor.