Prečo by ste radšej nemali bežať maratón

Autor: Vladimír Palko ml. | 8.4.2015 o 10:55 | (upravené 9.4.2015 o 8:59) Karma článku: 7,05 | Prečítané:  1918x

Minule som sa trochu rozpísal o behaní a text ukončil konštatovaním, že skôr či neskôr zabehnem maratón. Stalo sa tak minulý víkend v Bratislave a keďže to bol naozaj zážitok, podelím sa s ním. A pokúsim sa vám nasadiť do hláv chrobáčiky pre, ale aj (najmä!) proti.

Veľké plány
Na začiatku sú veľké plány. Natrénovať podľa všeobecného programu (ten od Miloša Škorpila je pre masochistov, proste iná liga), zabehnúť, ideálne v čo najlepšom čase, čiže plus mínus 5 minút od najlepšieho možného času vymeraného Race predictorom na základe času na pred tým absolvovanom preteku. Mne predictor ukazuje čas tesne pod 3:50. To je samozrejme utópia - maratón je úplne iné zvieratko ako napríklad 10km. Vynikajúcim úspechom bude čas pod 4:15.

Tréning
Mám šťastie, zdravie slúži, tréningovo za posledný polrok odbehnem cca 1000km, 85% pomalé behy pod 70% maxima tepovej frekvencie, zbytok tempové behy, občas šprinty. Strácam 5kg tuku a svalov, zrýchľujem asi o 10%. Najdlhší tréningový beh meria 36km a bežím ho pre istotu s odstupom dvoch týždňov dvakrát. Druhý pokus na 36-ke je relatívne bezproblémový a tréningový čas 3:58 sľubuje takmer isté dobehnutie do cieľa maratónu v pomerne drsnom limite 5 hodín. Mesiac pred maratónom znižujem objem behov a naberám sily. Po celý čas trénujem 2x týždenne všeobecnú silu s pomocou kettlebells. Budem ju potrebovať - rozvoj všeobecnej sily má veľký prenos do iných kvalít, napríklad aj do vytrvalosti.

Pretek - prvá polovica
Štart! Voľba tempa je vždy obtiažna - dlhé tréningové behy beháte pomalšie a tempové rýchlejšie, ako nakoniec bežíte preteky. Nakoniec volím tempo cca 6 minút na kilometer. Veľmi príjemná atmosféra, ľudia sa bavia, beh si užívam, povzbudzujem bežiacu elitu. Organizácia je dobrá, na občerstvovačke prichádzam na chuť banánu v soli. Sprievodný program v podobe dvoch bubnujúcich zoskupení a dvoch hudobných stage-ov poteší. Nálada stále dobrá, jediné čo ma rozlaďuje je pomerne katastrofálny stav staromestskej pešej zóny pri morovom stĺpe (Hviezdoslavovo námestie). Námet na dopravnú komisiu.

Vstup do MordoruKoniec prvého kola sa blíži, polmaratónci finišujú, 90% bežcov zrazu odbočí do cieľa. Asi vedia, prečo. Niektorí skôr len tušia, ale dobre robia. Zrazu bežím sám a začína ten naozajstný závod - závod samého so sebou. Takto nejako sa musel cítiť Frodo, keď opustil Spoločenstvo - ale mal aspoň verného spoločníka Sama a neskôr ich sprevádzal síce odporný, no občas zábavne rozpoltený Smeagol. Mňa sprevádza len čoraz viac sa ozývajúca bolesť v ramene. Polmaratón v čase 2:02 bez väčších známok únavy je ale pozitívna východisková situácia.

Pretek - druhá polovica
50 metrov predo mnou pretekári, 50 metrov za mnou pretekári, občas niekoho obehnem, občas niekto mňa. Na 24. kilometri ma obieha bežec v kostýme šaša. Vyhodnocujem to ako nástup krízy a púšťam do uší hudbu - jeden zo spôsobov, ako sa s ňou vyrovnať, zákaz, nezákaz. Do 31. kilometra som skôr ja kto obieha, čo je dobre, pretože treba nahnať pozíciu, aby bolo kam klesať. Banány už nechutia ako v prvom kole, soľ je ten "nejnicovatejší nerost" na Zemeploche a vlastne niekde už banány došli, čo je možno aj dobre. Predstava, že by som mal začať hrýzť čokoládu je dosť odpudivá, ale ako sa hovorí, jesť do polo sýta... Na 34. kilometri prechádzam do chôdze a snažím sa rozhýbať boľavé rameno. Dobieha ma Spiderman, ale nedám sa obehnúť. Hudba ma otravuje, vypínam ju a - nič, vôbec to nepomáha. Bolesť v ramene sa zhoršuje, začínam šípiť problém. Pri frekvencii cca 170 krokov za minútu urobí človek počas maratónu približne 46.400 temp a niekde po 40.000 tempách sa to môjmu telu prestalo páčiť definitívne.
Dosahovanie Hory osudu
Na 38. kilometri ma bolesť v ramene opäť prinúti prejsť do chôdze a opäť ma obieha bežec v šašovskom kostýme, ktorého som sa zbavil na občerstvovačke. Neznášam deja vu. O pár minút ma obiehajú bežci s tempom na výsledný čas 4:30, skúšam sa ich zachytiť, ale nejde to. Nohy by aj šli, ale rameno je proti. Nevadí, s problémom sa treba vyrovnať. Odľahčujem boľavú ruku druhou, pomáha to. Posledných 300 metrov sa ešte prinútim do behu a rýchlejšieho finišu, lebo ma znovu dobieha Spiderman a moje ego už dostalo naložené toľko, že obehnutie komiksovou postavičkou, ktorá si určite skracovala trať cez strechy domov by už nezvládlo. :) Odolávam útoku a pretínam Cieľ. Úsmev do objektívu, V ako Vydržal som, tatarák, pivo a zaslúžený oddych. 

Návrat k bežnému životu a zopár dobre mienených rád
Na druhý deň chodím ako igráčik, znovu objavujem čaro výťahov a každým postavením sa zo stoličky robím exkurz 50 rokov do budúcnosti. Nevadí. Dal som to. Aj keď som si ku koncu behu povedal už nikdy viac (maratón = bolesť), o hodinu som už toto rozhodnutie prehodnocoval: o rok - dva si ho zopakujem lepšie pripravený, lebo časom 4:33 som si nastavil latku pomerne nízko. Vám všetkým, čo chcete zabehnúť maratón, odporúčam dôslednú prípravu a dôkladné zváženie vlastných možností. Po troch dňoch síce prešla svalovica a cítim sa fajn, no mierne zvýšený tep ešte pár dní indikoval pomerne intenzívne rekonštrukčné práce pod povrchom. Celková regenerácia po maratóne trvá mesiac až 42 dní - túto cenu zaplatím rád a do posledného centu. Zdravie je vždy až na prvom mieste. Vám ostatným 99%-tám čo sa na maratón nechystáte, gratulujem k racionálnemu rozhodnutiu. :)

PS: Nabudúce možno niečo málo o buline/kettlebells - ultimatívnemu nástroju proti slabosti. ;)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

KOMENTÁRE

Ako delfíny neprežili v službách ruského štátu

Plán počítal s 500 druhmi zvierat. V súčasnosti je v oceániu asi tridsať zvierat.

TECH

Bývalý šéf Newyorskej univerzity: Šikovní ľudia tu boli skôr ako školy

Existujú rôzne formy univerzitného vzdelania, najdôležitejšie je nájsť študentom to najvhodnejšie, hovorí pre SME JOHN SEXTON.


Už ste čítali?